Narodila som sa 12.8.1968 v Piešťanoch. Moja matka je pediatrička, otec inžinier-strojár-konštruktér. Som najstaršou zo 4 detí, mám 3 mladších bratov. Som vydatá 2 roky, za slobodna som mala dcéru, ktorá v máji t.r. dovŕšila 18 rokov. Môj život nebol prechádzkou ružovým sadom. Som na plnom invalidnom dôchodku. Práve preto som sa rozhodla s manželom otvoriť chránenú dielňu a zamestnávať ľudí s rovnakými problémami, ktorí na rozdiel od úplne zdravých ľudí majú poväčšine veľkú chuť žiť a pracovať, ale zároveň majú veľký problém prácu si nájsť a udržať. Keďže som na vlastnej koži zažila túto situáciu, a to som mala ako vysokoškoláčka uľahčenú pozíciu, rozhodla som sa prežiť mašinériu byrokratických vybavovačiek na úradoch i urážok zo strany tzv. zdravých úradníčok, ktoré na vás nakričia, že si všetko predstavujete ružovo, namiesto toho, aby vám poskytli jasnú a presnú informáciu, na čo máte nárok a na čo už nie. Ale to by najskôr museli ovládať. Kedysi som bola zakríknutou, nesmelou a ľahko zmanipulovateľnou ženou. Až do času, kým som nezistila, že kým svoj život nezoberiem do vlastných rúk, nikto to za mňa neurobí. Veľa ma v tomto smere naučila moja dcéra, veľa tiež moja choroba, vďaka ktorej som za trištvrteroka pribrala 50 kg. Som im za to vďačná. Všetko, aj to zlé je na niečo dobré. Mala som zlé stavy. Mala som vzlety i pády. Viackrát som bola nútená odraziť sa od pomyselného dna. Ale vždy som mala veľké šťastie na ľudí, ktorí mi v najhoršom pomohli. Boh ma nikdy neopustil. Asi to trochu súvisí aj s mojím menom. JANA=Boh je milostivý, Bohom milovaná. A ja som ho vždy cítila. Najmä vtedy, keď mi bolo najhoršie. Keď som zostala sama s dcérou, keď som po zdravotných problémoch a 1 ročnej PN zostala na invalidnom dôchodku, keď som premýšľala, kde zoberiem peniaze na jedlo, pretože keď zaplatím nedopletok za kúrenie, tak mi už žiadne nezostanú. Vtedy som si zobrala záhumienku a začala som pestovať zemiaky, zeleninu a prežila som. Okrem toho som opísala v liste svoju situáciu pani Oľge Keltošovej, vtedajšej ministerke práce a ona mi poradila príspevok, o ktorý mám požiadať. Musela som ho síce potom do koruny vrátiť, ale v tom čase mi veľmi pomohol. Cítim vďaku voči všetkým ľuďom, ktorí mi v živote pomohli a ani nevedeli, kto som. Preto považujem za svoju povinnosť pomáhať teraz ja.